Česká média zatím umějí pouze šířit (zbytečnou) protiuprchlickou paniku a hysterii a dále stavějí světu na odiv naši omezenost. Ještě že aspoň slovenský Čas přinesl rozumné stanovisko (českého) analytika. =Orgonet=

Bezpečnostný analytik: Európa pácha samovraždu, rieši všetko, len nie vlastnú ochranu!

04.01.2016(1/2016)Andor Šándor (58) je český generál v zálohe, bol náčelník Vojenskej spravodajskej služby. Je autorom mnohých bezpečnostných štúdií, venuje sa bezpečnostným analýzam.

Převzato: http://zivot.cas.sk/clanok/30783/bezpecnostny-analytik-europa-pacha-samovrazdu-riesi-vsetko-len-nie-vlastnu-ochranu

Islamský štát zaradil Slovensko do koalície diablov, čiže medzi nepriateľov. Je to niečo, čo treba brať vážne?

Je to súčasť propagandy, ktorú používa Islamský štát. Šíri strach medzi obyvateľov Európy na pozadí teroristických útokov v Paríži, útoku na ruské lietadlo nad Sinajským polostrovom a následných protiteroristických operácií. Islamský štát má veľmi dobre urobený „marketing“, často nemusí urobiť vôbec nič a my sa už vopred bojíme, čo všetko sa môže stať. Na druhej strane by nebolo rozumné úplne bagatelizovať hrozby.

Nedá sa teda vylúčiť, že by niečo chceli islamskí radikáli urobiť aj na Slovensku?

Nedá, no zasa povedzme si na rovinu, že 5-tisíc moslimov na Slovensku a asi 20-tisíc v Česku nepredstavuje žiadnu veľkú základňu džihádistov. Česká moslimská komunita síce nie je bezproblémová, ale nie je radikálna, vznikla za „boľševika“, takisto ako slovenská. Boli to študenti, ktorí sa tu oženili, nie sú sústredení na nejakom mieste, sú rozmiestnení v rámci spoločnosti a nevytvárajú sociálne vylúčenú komunitu ľudí. To je v náš prospech. Navyše česká ani slovenská zahraničná politika neudáva tón v riešení blízkovýchodnej krízy a severnej Afriky. Ale na mieste premiéra Fica by som určite nehovoril, že teraz je celá moslimská komunita na Slovensku pod kontrolou tajných služieb.

Prečo?

Po prvé to nemôže byť pravda a po druhé, prečo ich dráždiť? To je rovnaké, ako keby im hovoril, že sú vyvrheli len preto, že sú moslimovia. Predseda vlády si toto nemôže dovoliť rozprávať. A keď by aj tajné služby chceli všetkých moslimov sledovať, nech mlčia.

Na Slovensku až také protiislamské vášne ešte nevzplanuli, ale v Česku už zrejme áno.

V Česku sú silné, spojili kvóty s protiislamskými náladami. Áno, kvóty sú nezmysel, vziať by sme mali tých, ktorých chceme, ale nepleťme nezmysly typu, že každý rozumný moslim by sa mal vzdať Koránu. To sú hlúposti hraničiace s „magorinou“. V Česku sa môže stať, že pravicová extrémistická scéna, ktorá je unudená riešením sporu s Rómami, lebo každý „nácek“ sa už pobil s každým Rómom dvakrát, môže obrátiť pozornosť proti moslimom a máme to tu. Čo budú potom robiť moslimovia? No brániť sa. A ľudia budú hovoriť – my sme vraveli, že moslimovia sú takí. Uzatvorí sa kruh, ktorý sme začali podporovaním antiislamistických vášní a strachu ľudí. Hovorme, že nechceme islamský radikalizmus, nechceme fundamentalistických džihádistov, ale nerozohrávajme hru, ktorú nebudeme schopní dohrať.

Ako vnímate slovenskú politickú scénu, ktorá je ovplyvnená voľbami a najsilnejšia politická strana Smer-SD tlačí tému utečencov silno dopredu, hoci Slovensko je relatívne v bezpečí?

Nechcem spochybňovať odhodlanie premiéra Fica chrániť občanov, ale je fakt, že má náboj populizmu. On vie, akých voličov chce prilákať na svoju stranu, a preto otvoril túto tému. Že odmieta kvóty, je správne, ale že Slovensko odmieta viac pomôcť, správne nie je. Švormiliónový Libanon má na svojom území milión Sýrčanov, päť miliónové Slovensko by malo mať 700. Rozdiel, nie? Navyše – dať žalobu za schválenie kvót nepovažujem za rozumné. Možno to Ficovi pomôže vyhrať voľby, ale neverím, že takýto postoj Slovensku Európa zabudne.

Po útokoch v Paríži a atentáte na ruské lietadlo je Európa vo zvláštnej situácii strachu a neustále sa skloňuje Islamský štát, moslimskí teroristi. Prečo sú vlastne niektorí radikálni moslimovia schopní takto bojovať a páchať teroristické zločiny? Na čo je to dobré?

Na pochopenie je nutné rozobrať si, čo je Islamský štát. Vznikol z pobočky al-Káidy v Iraku a jeho prvým predstaviteľom bol Abú Musá Zarkáví, ktorého Američania v rámci protiteroristickej operácie zabili. Islamský štát je priamou odpoveďou na potrebu sunitských kmeňov v časti Iraku na ochranu pred zvoľou vtedajšej šiítskej vlády Núrího al-Málikího. Človeka, ktorý nahradil Saddáma Husajna po tom, ako Američania inváziou jeho režim zničili. V radoch Islamského štátu bojuje značný počet bývalých dôstojníkov irackej armády. Islamský štát pôsobil na území sunitských irackých kmeňov a po vzniku vojny v Sýrii sa presunul na sunitské územia aj v Sýrii, a tam zosilnel.

My sme si Islamský štát všimli len pomerne nedávno.

Áno, všimli sme si ho až potom, ako dobyl dvojmiliónové mesto Mosul. Odrazu sa všetci začali pýtať, čo to Islamský štát je a prečo prišiel.

Čo je cieľom Islamského štátu?

Predtým chceli likvidáciu šiítov. Nič iné. Viete, kedy popravili prvého zahraničného novinára? V roku 2014, až potom, ako sme začali Islamský štát bombardovať. My sme sa zamiešali do problému, ktorý z hľadiska pragmatizmu nebol náš. V skratke by sa dalo povedať, že Európa si na problém „nabehla“.

Dovtedy nemali záujem šíriť strach a teroristické útoky do Európy?

Nemali. Síce hovorili niečo o piatom kalifáte, že pôjdu až k bránam Viedne, ale z praktického hľadiska nič nevykonávali. Najväčšia obava Európy bola, že občania moslimského pôvodu, ktorí bývali v západnom svete, odchádzali do Islamského štátu bojovať. Existoval strach, že sa budú vracať naspäť a zručnosti nadobudnuté v bojoch môžu využiť v boji proti systémom v krajinách Európy. Ale samotný Islamský štát nemal žiadnu ambíciu pôsobiť v zahraničí, on sa koncentroval na dobývanie ďalších území. V súčasnosti sa rozprestiera v oblasti, ktorej veľkosť sa odhaduje na 6 až 9 miliónov obyvateľov. Pre veľkú časť tamojších obyvateľov je omnoho menším nebezpečenstvom, ako bola šiítska vláda. Dokonca bol vítanou ochranou.

Islamský štát je pre nich pozitívom?

Viem, že to znie zle, no bol naozaj ochranou pred šiítmi, ktorí ich utláčali. Až keď sa zintenzívnili letecké kampane zo strany USA, neskôr Francúzska, Ruska, tak Islamský štát odpovedal. Útoky v Paríži boli odpoveďou na francúzske bombardovanie, atentát na ruské dopravné lietadlo s turistami nad Sinajom zasa odpoveďou na bombardovanie Islamského štátu, ktoré začali Rusi v septembri. Nechcem tvrdiť, že Islamský štát je niečo, čo je v poriadku. Nie, je to mafistický kalifát, sú to zločinci, ktorí kradnú ropu, peniaze, ale kým sme ich nezačali bombardovať, nijakú veľkú iniciatívu proti západnému svetu nevyvíjali.

Nakoľko sa Európa teraz môže obávať ďalších teroristických útokov?

Problém je podľa mňa inde – všetci hovoria o tom, ako by sme sa mali ochrániť, ako navýšiť rozpočty polície, tajných služieb, armády, ale nik nerieši príčinu. Nik sa nezaoberá tým, prečo nás Islamský štát a islamskí radikáli napádajú.

Prečo nás teda napádajú?

Je niekoľko príčin. Prvá je, že v krajinách západného sveta existujú veľké skupiny sociálne vyčlenených moslimov druhej a tretej generácie, ktorí sa cítia diskriminovaní, ponížení.

Čím sú diskriminovaní?

Tým, že nemôžu zohnať prácu, nenájdu uplatnenie, nemajú peniaze. Už nie sú napríklad Maročania, lenže ešte nie sú ani Francúzi, už nie sú Pakistanci, no ešte nie sú Briti. Z tejto komunity pochádza veľký počet trestancov, veď 70 percent francúzskych väzňov sú moslimovia a väznice sú ideálnym miestom na radikalizáciu a na nábory. Západný svet dopustil, že títo prisťahovalci sa koncentrovali, na rôznych miestach vytvorili nepriepustné komunity, v ktorých je plno nepekných vecí.

Prečo sú také?

Lebo západné krajiny dopustili, aby sa prisťahovalci zhlukovali, a štáty, kde tieto komunity majú, sa nevenovali dostatočne sociálnym programom na zvrátenie podobných prvkov. Aby ľudia mali uplatnenie v normálnom živote a aby nevideli uplatnenie v džiháde. Musíme od nich chcieť dodržiavanie zákonov a nie vytvárať dvojitý štandard. No tam sa dvojitý štandard vytváral. Výsledok je, že moslimovia vo Francúzsku sú v bezvýchodiskovej situácii. A druhý problém je zahranično-politický. Urobili sme niektoré operácie, ktoré svet viac destabilizovali.

Napríklad?

Zvrhnutie Saddáma Husajna. Aj keď to bol bastard, jeho koniec nebol nutný, Irak nás neohrozoval. Keď sme ho už zvrhli, mali sme zaistiť, aby nová vláda vládla všetkým Iračanom a bola schopná zaistiť mierovú obnovu Iraku. To sa nestalo, Obama stiahol americké vojská omnoho skôr, ako mal a máme chaos. Rozpadnutý Irak, ktorý už podľa mňa nikdy nebude v pôvodných hraniciach. Sunitskí Iračania majú inú predstavu o Iraku ako šiítski, vzájomne sa nenávidia a irackí Kurdi nechcú byť s nimi v jednom štáte.

Čo Líbya?

To isté, aj Kaddáfí bol nepochybne bastard. Po konci Saddáma Husajna si myslel, že môže byť ďalší na rade a začal spolupracovať so Západom. Z Líbye nám teda tiež nehrozilo nebezpečenstvo. V rámci arabskej jari, ktorú sme si mylne vykladali ako nástup demokracie, sme sa postavili na stranu líbyjskej opozície, Kaddáfího sme zosadili a vyprevadili zo sveta. Teraz sú v Líbyi dve vlády – neuznaná v Bengází a druhá v Tripolise. Sú dva parlamenty, no nik nemá autoritu na ovládanie celej krajiny. Osemnásť kmeňov bojuje o to, kto bude vládnuť. A vláda v Bengázi sa vyhráža, že ak ju neuznáme, bude posielať migrantov do Európy.

Najviac sa teraz hovorí o Sýrii, odkiaľ sa valí aj najväčšia časť migrantov do Európy.

Pri Sýrii sme si mylne mysleli, že Bašár Asad padne. Namiesto toho máme štyri roky sýrskej občianskej vojny a Sýria sa už tiež zrejme nikdy neobnoví v pôvodných hraniciach. Stále sú hlasy, aby Asad odstúpil, no otázka je, kto by bol po ňom. Asad bol legitímne zvolený, tiež nebol žiadny demokrat európskeho strihu, držal však Sýriu pohromade a je legitímny predstaviteľ šiítskych alavitov, ale aj kresťanov a Židov, ktorí tam žijú. To sme hovorili iba o troch krajinách, k tomu treba prirátať Afganistan, kde je pätnásť rokov po operácii Trvalá sloboda situácia, ktorá sa dá nazvať akokoľvek, len nie stabilná.

To sme pomenovali príčiny utečeneckej krízy, ale ako sa dá kríza zmierniť?

Ak chceme zmierniť následky, musíme riešiť Islamský štát a Sýriu. Sú to síce dva konflikty, ale jeden nie je možné riešiť bez druhého. Nemyslím si, že by sme my ako Západ mali byť jediní, kto by mal urobiť pozemnú operáciu. Francúzsky prezident Hollande už pochopil, že okrem verbálnej roviny nezíska podporu na pozemnú operáciu ani od Američanov, ani od Britov. Bola by to tragická chyba, na ktorú džihádisti čakajú, pretože by povedali – vidíte, to sú tí križiaci, znova sú na našom území. Islamský štát musia poraziť krajiny Blízkeho východu. Ale im sa do toho nechce, lebo každá má iný geopolitický záujem. Saudská Arábia toleruje Islamský štát preto, že jej vyhovuje, Turecku či Kataru takisto vyhovuje. Zatiaľ nevidím nikoho, kto by chcel pritlačiť Saudskú Arábiu, aby prestala šíriť wahhábizmus, na ktorý vynakladá 3 miliardy dolárov ročne. Hovoríme tiež, že treba pretnúť teroristom zdroje, no nevidíme, že ich financuje napríklad Katar. Nevidíme, že Islamský štát predáva ropu Turecku, Jordánsku. Takže zdroje Islamského štátu sa nestenčujú, lenže my sa tvárime, že s tým bojujeme.

To vyzerá na bezvýchodiskovú situáciu. Môže sa stať, že budeme žiť v takomto prostredí strachu dlhodobejšie?

Obávam sa, že áno.

Roky? Desaťročia?

Môže sa stať, že aj desaťročia. Pozrite sa na európske televízie – my neukazujeme drastické zábery výsledku bombardovania. Ale arabská Al-Džazíra a ďalšie televízie áno. A ak pri 80 percentách útokov zomierajú nevinní civilisti a moslimovia sa na to pozerajú, vidia cez obrazovky všetko v plnej nahote, tak sa nečudujem, že sú na nás naštvaní a že nás nenávidia.

Vráťme sa ešte k tým radikálom, ktorí už v Európe sú. Mnohí z nich sú v západných krajinách už z tretej generácie a až teraz sa radikalizujú.

Na počet moslimov, ktorí žijú napríklad vo Francúzsku, je počet radikálov relatívne malý. Je ich asi 7 miliónov a radikálnych je asi 10-tisíc. Problém je, že vec sa v čase vyvíja a je potenciál na zväčšovanie počtu radikálov, nie zmenšovanie.

Takže to isté sa môže stať v budúcnosti s migrantmi, ktorí prichádzajú teraz? Že utekajú pred vojnou, ale o dve-tri generácie budú z ich potomkov radikáli?

Ak budeme ich situáciu riešiť tak zle, ako ju riešili vo Francúzsku, tak sa, samozrejme, niektorí zradikalizujú. Berieme ich príliš veľa, naša loď je malá na to, aby sa na ňu vošlo toľko pasažierov. Nie sme schopní také počty umiestňovať inak, ako po skupinách. Mnohí síce teraz dostanú lepšiu príležitosť, ale čo bude ďalej? Zasa budú mať desať, dvanásť detí a ak budeme multiplikovať chyby zo šesťdesiatych rokov, tak Európa zahynie.

Čo teda s nimi, ak už v Európe sú? Snažiť sa o ich premenu?

Hlavne treba poslať urýchlene naspäť tých, ktorí nemajú na azyl nárok. Veď až 40 percent utečencov, ktorí teraz prichádzajú do Nemecka, sú z Albánska a Kosova. Nechajme si tých, ktorí nám na niečo budú a zvyšok pošlime domov. Nikde nie je žiadny univerzálny zákon na to, že sa máte právo mať lepšie. Preto pomôžme tým, ktorí prichádzajú z oblastí s vojnovými konfliktmi, ale len dočasným azylom. Keď sa situácia zlepší, vráťme ich naspäť. Treba zakázať aj zlučovanie rodín. Nie je možné, aby tu bol jeden človek a za ním príde ďalších dvanásť len preto, že platí zákon o zlučovaní. To je predsa nezmysel. Som za pomáhanie, lenže nie na úkor vlastnej bezpečnosti.

Keď vidíte, aké sú nálady politikov na západe Európy, myslíte, že budú schopní riešiť tieto problémy?

Nie. Som úplne v šoku ako ich riešia. Európska únia má jednu spoločnú politiku, a tá je – byť čo najviac prekvapený a nebyť schopný čokoľvek riešiť. Je mi ľúto, že to tak musím povedať, ale to, čo Európska únia robí, je samovražda. Únia riešila plno vecí, ale neriešila základnú – ochranu Únie. Ak sa v marci dohodneme, že treba lepšie chrániť južnú hranicu Schengenu, tak nie je možné, aby v decembri stále nebola chránená. Preto sa niektoré členské štáty začínajú chrániť samy a stavajú ploty.

Môže migračná vlna v zime poľaviť?

Určite poľaví, no na jar sa môže v plnej miere obnoviť, ak Turecko nebude plniť úlohu, ktorú od neho chceme. A nebudú sem chodiť iba utečenci, ale aj bojovníci, ktorí sa budú vracať z Islamského štátu.

Myslíte, že bojovníkom stojí za to ísť týždne pešo, autobusmi, trpieť niekde na cestách, aby potom v Európe robili zle?

Nemyslím si, že hromadne, lebo Islamský štát potrebuje bojovníkov na vlastnom území, ale nedá sa vylúčiť, že sem takí ľudia prísť môžu. V momente, keď sa rozhodnú, že nás zabijú, že spáchajú džihád a sú ochotní zomrieť, už neuvažujú, či im stojí za to byť týždne na ceste.

Ako podľa vás utečenecká kríza dopadne?

Zasa budem opakovať slovo samovražda, no zatiaľ robíme všetko preto, aby sme ju spáchali. Hovoríme, že budeme zvyšovať počty ľudí v tajných službách, zlepšovať technické prostriedky, zvyšovať počty policajtov. My však máme dostatok informácií, nepotrebujeme ich viac. Nám chýba schopnosť informácie vyhodnotiť. Napríklad americká NSA, čiže Národná bezpečnostná agentúra, je organizácia ako hrom, má neuveriteľné množstvo informácií, lenže na základe toho obrovského množstva informácií dokázali zabrániť jednému jedinému teroristickému útoku v Kalifornii. Otázka teda je, či máme dostatok schopností na vyhodnocovanie tých informácií, ktoré existujú. Potrebujeme skôr dostatok kvalifikovaného personálu, aby dokázal vyhodnocovať informácie. Plus odrezať terorizmus od peňazí.

Ako sa dá odrezať terorizmus od peňazí, keď vieme, že terorizmus podporujú niektoré štáty Perzského zálivu?

USA už pocit dôležitosti Blízkeho východu nevnímajú, lebo majú dostatok vlastného plynu a ropy. Sú takmer nezávislí, takže ich záujem o Blízky východ je malý a neexistuje ďalšia veľmoc, ktorá by prinútila napríklad Saudskú Arábiu zmeniť postoj. Stačí sa pozrieť na tureckú politiku. Na jednej strane sú členmi NATO, ktoré im poskytuje záruky, že nebudú nikým napadnutí, na druhej strane sú v súčasnosti omnoho bližšie k Saudskej Arábii ako k Parížu, Washingtonu alebo Londýnu.

To, čo hovoríte, je natoľko depresívne, až sa zdá, že za súčasného rozloženia síl vo svete to nemá riešenie.

Svet nie je rozprávka. Musíme si pripustiť, že neexistuje sila a odhodlanie na zmeny.

Migranti prechádzajú Európou hladko aj preto, že sú otvorené hranice. Bola z dnešného pohľadu chyba otvoriť hranice, urobiť Schengen?

Otázka skôr je, či je niekto ochotný ich zatvoriť. Politici otvorenie hraníc v schengenskom priestore považujú za veľký výdobytok. Budú robiť všetko pre to, aby ho nezatvorili, hoci de facto už aj tak nefunguje. Z histórie vieme, že ani ploty nezabránia teroristickým útokom. Aj v osemdesiatych rokoch, keď boli hranice zatvorené, boli teroristické útoky aj únosy lietadiel. Zatvorenie hraníc by bolo iba riešenie dôsledkov, ale nie príčin.

Džihádisti sú dnes zameraní iba na Európu?

To zasa nie, cieľom číslo jeden budú stále USA. Oni na Spojené štáty nezabúdajú a treba si uvedomiť, že USA napríklad nikdy neopustia Izrael, čo je najnenávidenejšia krajina pre ostatné štáty Blízkeho východu.