Díky panu Kopeckému za tip na výborný článek o geoinženýrství. Přináší i vysvětlení nehybných oblačných vln, které tak často pozorujeme, a které nám meteorologisté vydávají za "orografické vlnění " (:-)))
Překlad z němčiny, Zdroj:
http://www.politaia.org/umwelt-und-gesundheit/chemtrails/pflanzensterben-durch-geo-engineering/
Překlad převzat z:
http://www.auria.sk/blog/chemicke-analyzy-z-norska-odhaluju-mozne-mechanizmy-funkcie
Chemické analýzy z Nórska odhaľujú možné mechanizmy
(13. 10. 2012)
Geoinžiniering zabíja rastlinstvo
Pôdohospodári v Nórsku postupne strácajú finančný dych. Leto 2011 bolo upršané, až tak daždivé, že sotvaktorý farmár dostal svoje seno pod strechu suché. Približne tretinu dobytka by bolo treba poraziť, ak by nebol dostatok peňazí na nákup krmiva zo zahraničia. A napriek tomu, celé dva mesiace chýbalo na regáloch supermarketov maslo, dovozy z Dánska boli predávané za vysoké ceny čierneho trhu.
Tento rok bolo veľmi dobré leto pre krajinu, ktorá produkuje prevažne seno na živočíšnu výrobu. Straty spôsobené dažďom boli zriedkavé. Od augusta však – čo sa týka sena – na mnohých statkoch napriek tomu niet čo zožať. Tráva rástla po prvom pokosení už iba pomaly, prípadne celkom prestala rásť. Ani so stromami niečo nebolo v poriadku: mnohé brezy zhodili svoje lístie už začiatkom septembra, čo sa môže stať – ale iba v suchších rokoch. A aj jasene prišli o svoje listy príliš skoro.
Ak to zasiahne jedného farmára, je to smola, ak sa tak však vodí mnohým, skôr či neskôr sa o tom začne hovoriť. Prvé chemické analýzy pochádzajú z augusta. Čo sa tiahlo ako červené vlákno všetkými laboratórnymi hodnotami – bez ohľadu na to, či bola analyzovaná dažďová voda, pôda alebo rastliny, boli anomálie v prípade hliníka, bária, stroncia a titánu. Prvky, ktoré sa (odhliadnuc od hliníka, viazaného v hlinitokremičitanoch) v pôde pôvodne vôbec nevyskytovali – čo možno preukázať, ak si porovnáme tieto hodnoty s analýzou pôdy nachádzajúcej sa pod starými zásobníkmi umiestnenými na koloch, ktoré pôdu chránia pred dažďom v niektorých prípadoch viac ako sto rokov.
Pozrime sa napríklad na túto vzorku (
odkaz na súbor analýzy). Tráva, ktorá prestala rásť na istej lúke v blízkosti Osla, bola analyzovaná na absolútny obsah stopových prvkov. Hodnoty pre hliník sú 3,5 razy vyššie, ako by dovolila hraničná hodnota v prípade potravín určených ľuďom. Pre dobytok smrteľným (v dôsledku tetánie) by bolo 42-násobné množstvo tejto hraničnej hodnoty, resp. 12 razy viac, ako bolo namerané pri Osle. Hodnoty titánu a bária sú – v porovnaní s tým, čo sa v starších knihách považuje za normálne – 10-násobne prekročené, hodnoty stroncia 20-násobne. Titán sa v starších knihách skoro vôbec nespomína – a keď, tak spravidla s poznámkou „pod hranicou merateľnosti“.
Je ťažké, z čisto množstvových pomerov robiť spätné závery o vnesených látkach. Ak vychádzame z toho, že vnesené látky pochádzajú zo zdroja vytvoreného ľuďmi, najskôr skončíme pri Al2O3 a (Ba, Sr)TiO2. Sú to priemyselne používané látky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zanechávajú takýto odtlačok prsta. Že ide v prípade (Ba, Sr)TiO2 v Nórsku o „prirodzené“ zdroje, ako úlet prachu pochádzajúceho z niektorej povrchovej ťažby, možno skôr vylúčiť, najbližšie prírodné nálezisko sa nachádza v nemeckom Münsterlande a v anglickom Gloucestershire. Bane v Nemecku boli zatvorené v roku 1945, tie v Anglicku v roku 1994.
Pomer (bária/stroncia) k titánu sa skoro dokonale hodí na túto chemickú zlúčeninu, mierny nadbytok stroncia by mohol byť spôsobený aj nadmerným množstvom biodostupného stroncia v pôde. Zostatok do rastlín zrejme prenikol ako nanočastice, čiže nie v rozpustenej forme, čo je pri veľkosti častice menšej ako 100 nm možné tak cez listy, ako aj cez korene.
Nemusí to byť nutne takto. Ak si však uvedomíme, že (Ba, Sr)TiO2 sa sotva rozpúšťa vo vode a že všeobecné hodnoty predovšetkým pre stroncium závisia viac od jeho obľuby u rastlín, ako od jeho dostupnosti v pôde, pretože napríklad šalát za normálnych podmienok prijme až 200-násobne viac stroncia, ako tráva, potom je to tým najpravdepodobnejším variantom. Najmä keď sú tieto nanočastice extrémne hygroskopické a rastliny ich s obľubou prijímajú.
Pretože laboratórne hodnoty nie sú veľmi názorné, u dotknutých v Nórsku sa vžila nová jednotka hmotnosti: gramy na jedného koňa a rok. Čiže množstvo, ktoré kôň prijme, ak celý rok žerie nórske seno: 560 gramov hliníka, 50 gramov bária, 70 gramov stroncia a 28 gramov titánu za rok, to by boli hodnoty pre túto vzorku.
Nanočastice Al2O3 a (Ba, Sr)Tio2 < 100 nm majú technicky spolu iba veľmi málo aplikácií. A iba jednu, ktorá by vysvetľovala, ako sa zmes dostáva na pole: ako súčasť aerosólov. V príslušných patentoch sa uvádza titanát bária ako deliaci prostriedok pre o 3 mocniny väčšie hliníkové vločky. Vločky sa po čase pôsobením mechanického a biologického rozkladu v pôde tiež premenia na okrúhle nanočastice.
Hodnoty hliníka sú vysoké, ale, ako už bolo na začiatku naznačené, v bachoroch dobytka uhynutého na titániu boli namerané už aj hodnoty 6 000 – 8 000 mg hliníka na kg trávy bez toho, aby tráva predtým zakrpatela. Dostatočný dôvod na to, pozrieť sa na druhú zložku trocha podrobnejšie.
Prvky Ba, Ti a Sr ako také nie sú mimoriadne jedovaté. Použitie titanátu bária ako súčasť aerosólu bolo prvý raz opísané v tzv. Welsbach patente, ktorý s cieľom veľkoplošnej zmeny klímy navrhuje rozprašovať mikrooxid hlinitý a nanobárium/stronciumtitanát. V tomto patente spomínaný kryštál, z ktorého sa nanočastice vyrábajú, má však niečo do seba: Je piezoelektrický, jeho vlastnosti sú najmä v navrhovanom nanoformáte absolútne nezvyčajné. Kryštály sú priehľadné, pohlcujú UV spektrum a všetky ostatné vlnové dĺžky lámu na žiarivo biele svetlo.
Piezoelektrické kryštály sú kryštály, ktoré dokážu preskakovať medzi dvoma rozličnými štruktúrami mriežky, pravouhlou a kosoštvorcovou, a ktoré pritom spontánne menia svoje elektrické vlastnosti. Tieto kryštály sú citlivé na elektrický prúd, elektromagnetické polia, svetlo a tlak. Ak niektorý z týchto vplyvov pôsobí na materiál ako príčina, prejavia sa ostatné ako následok. Možno poznáte tie tenisky, ktoré sa pri šliapnutí na bokoch rozsvietia. Svetelné diódy v nich rozsvietili práve takéto piezoelektrické prvky. Mechanický tlak v nich sa premieňa na elektrický prúd. V prípade piezoelektrických reproduktorov sa elektrický prúd mení na tlak. Piezoelektrický nanokryštál, keď je vystavený elektromagnetickému poľu a spontánne zmení svoj kryštalografický stav, ako častica vznášajúca sa vo vzduchu sa prepne na „ión“, pretože vytvára elektrický prúd, ktorý nemá kam tiecť, takže častica sa zmení na aerosól, nabitú časticu, ktorá ihneď slúži ako kondenzačné jadro.
Pomocou titanátu bária/stroncia v hornej atmosfére tak bez problémov možno stojacimi vlnami medzi dostatočne silnými anténami zapínať a vypínať oblaky, ktoré
1. sú nehybné vzhľadom na vyvolávajúce pole
2. v uzloch stojacich vĺn neionizujú a vytvárajú tak útvary v podobe sínusoidy.
Mimochodom, tento druh oblakov bol iba nedávno zahrnutý do atlasu „prirodzených“ tvarov oblakov a nesie označenie Undulatus Asperatus (to nie je vtip, pozn. prekl).
Ak gúglime (Ba, Sr) TiO2, nájdeme nielen Welsbach patent a diskusie na tému chemtrails, ale aj niektoré iné technické aplikácie, medzi nimi vytváranie hologramov v kryštáloch BaTiO2.
- Stratoperic Welsbach Seeding for Reduction of Global Warming: welsbach-patent.pdf
- Enhanced Piezoelectricity of Barium Titanate Single Crystals with Engineered Domain Configuration: Wada-3–21-04.pdf
- 3-D Holographic Display Using stroncium Barium Niobate: GetTRDoc.pdf
Ak si patenty pozorne prečítame, uvedomíme si, že tu sa pracuje s vlnami a ich „časovo reverzovanými replikami“, t. z. uplatňuje sa tu fyzika skalárnych vĺn. Keď kryštály na tieto vlny odpovedajú fyzikálne konvenčnými reakciami, nanočastice zachytávajú a rozptyľujú aj biofotóny. Intercelulárna komunikácia a výmena energie v rámci biotopov je odkázaná na voľnú výmenu biofotónov. Biofotóny sú bidirekcionálne svetelné vlny, zložené práve z týchto vĺn a ich „časovo reverzovaných replík“, ktorými sú bunky navzájom spojené na priestorovú vzdialenosť, v ktorej si vymieňajú informácie a energiu. Bidirekcionálne biofotóny sa nachádzajú opticky v postavení vzájomného zhasínania, kvázi ako stojaca svetelná vlna, čím sa tkanivo stáva pre ne transparentným. Ak teraz do systému privedieme kryštály, ktoré sú citlivé presne na vlny s týmto priebehom, ktoré pohltia a lámu na biele, informačne prázdne, nekoherentné, svojvoľne polarizované a tým už viac nespojiteľné svetlo, zaniká komunikácia medzi bunkami a voľná výmena energie v rastlinách, hneď ako častice Welsbach vniknú do tkaniva. To isté sa stane napríklad medzi rastlinami a mikróbmi v pôde. Stačí, aby sa častice prilepili na povrch rastliny alebo rozdelili v medzipriestore. Pritom nemusíme myslieť iba na lúky a lesy, do úvahy môže prísť aj oceán v súvislosti s kvalitou a kvantitou tvorby planktónu, pretože častice sa vznášajú vo vode a rozptyľujú a ničia komunikáciu buniek v rámci biotopu planktónu.
Aby sme si znázornili, ako dokážu nanočastice rozptýliť tak veľa biofotónov, že sa zrúti celá komunikácia medzi bunkami, môžeme opäť použiť chemickú analýzu: Ak zanedbáme v prípade skôr riešenej vzorky nadmerný obsah stroncia, dostaneme sa na pravdepodobné množstvo 35 mg kryštalického titanátu (bária, stroncia) na jeden kilogram. V prípade špecifickej hmotnosti približne 5 g/cm3 je to 0,007 cm3. Ak poukladáme tieto nanočastice tesne vedľa seba do jednej roviny, pri veľkosti častice 100 nm (vo Welsbach patente: menšie ako 100 nm), dostaneme plochu 700 cm2, pri skutočnej priemernej veľkosti častice pravdepodobne 10 nm by to bolo 7 000 cm2, čiže skoro jeden štvorcový meter.
7 000 cm2 na 1 kg trávy. Ak je toto smrteľná dávka, potom by sme mali spozornieť. Pretože titanáty bária a titanáty stroncia sú považované za nerozpustné vo vode a hromadia sa v pôde a v rastlinách, ktoré nemajú čistiaci mechanizmus ako zvieratá, rok čo rok. Ak je to tak, a ak programy geoinžinieringu majú skutočne ten rozsah, aký sa zdá, že majú, potom sa práve chystáme zničiť celú biosféru.
Aký vplyv pritom majú na to prízemné elektromagnetické polia, základové stanice mobilnej telefónie, radarové systémy a mikrovlnné vysielače, čo sa stane v rastlinách, keď kryštály v dôsledku striedavých polí trvalo zmenia svoju kryštalickú štruktúru a striedavo budú emitovať a zachytávať elektróny, o tom možno dostatočne špekulovať. Reakčné časy piezoelektrických kryštálov sú rádovo v oblasti mikrosekúnd. To ponecháva dostatok priestoru na fantáziu.
Příspěvky
