V nedeľu som na blog.sme.sk uverejnil článok, v ktorom som hodnotil krajské voľby v Banskej Bystrici ako demokratické s tým, že napriek mediálnej manipulácii si väčšina vybrala kandidáta, ktorý je označovaný ako extrémista.
Článok mal vynikajúcu čítanosť za 2 hodiny 2500 čitateľov.
Potom však zmizol z titulky a nebol ani v mojej administrácii.
Najskôr som si myslel, že ma niekto hackol a napísal som to prevádzkovateľovi.
Admin mi odpovedal, že:,,Sme, ako súkromné médium nepovažuje za potrebné uverejňovať články o M. Kotlebovi a tak môj článok zrušili."
Odpovedal som, že ja som nie fanúšik M. Kotlebu, som však fanúšik slobodného výberu voličov a o tom bol môj článok.
Včera som napísal nový článok, ktorý sa opäť neobjavil na titulke.
Po mojom dotaze na admina mi bolo napísané, že:,,Keďže Váš predchádzajúci článok hrubo porušil kódex (čo mi v prvom prípade nebolo vytýkané), nebudú moje články zverejňované na titulke."
Tu prinášam svoj najnovší článok, ktorý sme uložilo do trezoru:
with respect
domino svetík
Systém je nereformovateľný.Voľby v BB kraji ukázali v plnej nahote súčasný ,,systém" Západného sveta, v ktorom 1% superbohatých v pozadí, používa politikov, korporácie, médiá, políciu a armádu, a v neposlednom rade aj Ústavu, menový a finančný systém k upevňovaniu svojej moci. To je absolútne v rozpore s demokratickými princípmi. Čoraz nahnevanejšia verejnosť začína rozlišovať, aj keď zatiaľ skôr intuitívne, že udržiavať legitimitu súčasného ,,systému" tzv. demokratickými voľbami - volením ,,menšieho zla", je cestou do pekla.
Voľby v BB boli bezpochyby demokratické. Hystéria, ktorá sa spustila po tom, čo ich vyhral človek stojaci mimo ,,systém", dosiahla nevídaných rozmerov. Korporátnymi médiami doslova po celej Európe prebehla panika. ,,Systém" si uvedomil, že napriek obrovským investíciám, ktoré minul na to, aby nestratil kontrolu, ľudia rozhodli tak, ako keby nečítali noviny a nepozerali telku.
Ústava SR,čl. 30, ods. 4: Celé znenie Ústavy SR
TU.,,Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám."
Dobre si prečítajte vyššie uvedený citát z Ústavy. Máte pocit, že v praxi sú šance vyrovnané, ak proti bežnému človeku stojí mediálna kampaň za milióny Eur?
Neexistuje ideálne riešenie.
Ale ak si ľudia majú možnosť vybrať sami, viac cítia spoluzodpovednosť za svoj ďalší osud, ako keď vyhrávajú kandidáti vďaka peniazom, ktoré ich korumpujú a zväzujú. Samozrejme, diera v ,,systéme", ktorá umožnila človeku stojacemu mimo, dostať sa dovnútra, vyvolá nové opatrenia, aby sa takáto situácia už neopakovala. Takýto človek bude neustále atakovaný, diskreditovaný, mediálne ignorovaný, naopak, každý jeho čin a jeho slová bude dezinterpretované a vykresľované v tom najhoršom svetle, aby si ľud ,,uvedomil", že by v budúcnosti nemal odmietať riešenia, ponúkané svojimi vládcami.
Systém je nereformovateľný. Trh nie je slobodný a politici nie sú nezávislí.
,,Systém", súčasťou ktorého krajiny Východnej Európy odjakživa túžili byť, ukázal svoje temné stránky. Nositelia Nobelových cien za Ekonómiu nedokázali mimo teórií, že masívna deregulácia trhu povedie automaticky k takému chovaniu trhu, ktoré vedie k snahe trhu dosiahnuť rovnováhu. V teóriách to možno platí. V praxi však niekto sprivatizuje vodárenskú, teplárenskú, či inú spoločnosť, a zdvihne ceny. Účastníci trhu nemajú inú rúru a tak musia akceptovať ceny v nekonkurenčnom prostredí. Tu nastúpuje regulátor trhu, ktorý je rok čo rok atakovaný novými žiadosťami vlastníkov elektrární, plynární, vodární a ďalších, o uznanie nových ,,oprávnených" výdavkov k tomu, aby mohli zdvihnúť ceny týchto médií, pre milióny nechránených domácností, ale aj štátnych inštitúcií, škôl, nemocníc, a dosiahnuť, aby všetci takto ,,závislí", sa skladali korporáciám na zisky, z ktorých mnohokrát ,,hostiteľská" krajina, neuvidí ani korunu navrátenú v podobe daní. Ak mi niekto bude tvrdiť opak, zistite si ceny rozhodujúcich médií v r. 1998, 2008 a 2013. Tie ceny nie sú výsledkom voľnej ruky trhu. Sú výsledkom toho, že ,,systém" prenechal voľnú ruku korporáciám.
Úlohou médií je dookola opakovať, že obyvateľstvo platí tzv. ,,svetové ceny". Vážne? Ak platíme svetové ceny, prečo je benzín, nafta a plyn lacnejší v USA, ako na Slovensku? Tu niekto namietne, že je to kvôli spotrebným daniam, ale to nie je zďaleka celá pravda.
Dane.
Ak máte firmu, pôsobiacu v rámci SR, platíte daň z príjmov, ktorá sa rovná percentu z Vášho daňového základu. Daňový základ sa vypočíta ako rozdiel medzi Vašimi príjmami a výdavkami, ktoré ste na ich dosiahnutie vynaložili. Ďalej sa zníži o odpočítateľné položky, o odpisy, atď. Nakoniec Vám zostane daňový základ, z ktorého si vypočítate 23% a túto sumu odvediete ako daň.
Ak však máte firmu v daňovom raji, kde daň z príjmov je 4%, môžete postupovať asi takto: Vo firme v SR máte daňový základ 1 milión Eur a ste povinní odviesť daň 230 tis. Eur. Vaša firma v štáte s nízkym daňovým zaťažením Vás zaťaží faktúrami vo výške 1 mil. Eur, čo daňový základ zníži na nulu. 1 milión Eur prevediete(alebo zostanete dlžní) do vašej firmy do krajiny, kde z neho zaplatíte daň 40 tis. Eur.
Iný spôsob: Všetku Vašu produkciu predáte za cenu UVN (úplných vlastných nákladov), 1:1 svojej firme v daňovom raji a vaša firma na Slovensku bude mať daňový základ 0. Firma v daňovom raji bude už všetko fakturovať odberateľom s patričným ziskom a ďalší postup už viete. Takto funguje väčšina korporácií.
Prečo to vlády dovolia? Pretože sú súčasťou ,,systému", sveta v rukách korporácií.
Paradoxy ,,systému", viditeľné voľným okom:
- O hlade a nízkej životnej úrovni sa diskutuje v luxusných hoteloch, za prestretými stolmi.
- O zdraví rozhodujú tí, ktorí profitujú z chorôb.
- O daniach rozhodujú tí, ktorí, etablovaní v daňových rajoch, sa daniam vyhýbajú.
- O mieri rozhodujú tí, ktorí na všetkých mieria zbrane.
- O miere slobody rozhodujú tí, ktorí všetkých tajne odpočúvajú a sledujú.
- O našu informovanosť sa starajú tí, ktorí nás dezinformujú.
- O ochrane planéty rozhodujú tí, ktorí ju najviac drancujú a znečisťujú.
- O morálke nám prednášajú tí, ktorí sa ňou neriadia.
- O zodpovednosti nás poučujú tí, čo žiadnu zodpovenosť nenesú a na svoje skutky majú imunitu.
Aké sú riešenia? Odvolateľnosť a trestnoprávna zodpovednosť politikov.
Riešením sú naozaj demokratické voľby s pravidlami, ktoré nezvýhodňujú majiteľov najväčšieho balíka peňazí. Riešením je vytvorenie mediálneho priestoru vo verejnoprávnych médiách, pre všetkých kandidátov rovnako. Zakázať komerčným médiám robiť kampaň za peniaze, resp. povinnosť ponúknuť rovnaký priestor aj tým, ktorí si reklamu nemôžu dovoliť platiť. Riešením je možnosť voličov zbaviť politika funkcie. Plná trestnoprávna zodpovednosť politikov za škody, ktoré spôsobia. A nakoniec, priame rozhodovanie občanov o čo najväčšom počte zásadných vecí, ktoré sa nás priamo týkajú. To znamená tiež zmenu a zjednodušenie pravidiel pre referendá.
Nie je krásne vládnuť bez zodpovednosti? Bezosporu áno. Ale ,,systém" sa dá zmeniť iba vtedy, ak politik, ktorý chce ,,slúžiť" občanom, bude mať pocit, že ,,správna rada" ho za jeho prešľapy, chyby, či nekompetentnosť, môže, ako svojho zamestnanca odvolať, nahradiť, trestne stíhať.
Nie je krásne vládnuť tak, že korporáciám ponechám úmyselne, zákonné právo neplatiť dane, tu zarobené peniaze preliať mimo ekonomický priestor SR a - naopak, zaťažiť novými daňami všetkých, ešte dokonca aj firmy, ktoré majú daňový základ 0 a nižší. Korporáciám to neublíži, drobné firmy to môže poškodiť. Pritom nehospodárnosť všetkých doterajších vlád, vedie k ekonomickému kolapsu, za ktorý nesú zodpovednosť v podobe zníženej životnej úrovne a miery slobody všetci. Ich voliči, nevoliči, aj ich odporcovia.
V r. 2002(?), sa B. Schmognerová, profesorka ekonómie, vo funkcii ministerky financií, pokúsila zaviesť paušálnu daň pre všetky firmy, ktoré sú viac, ako tri roky v strate. Jej zdôvodnenie pred kamerami: ,,Buď by za tie roky museli skrachovať, alebo podvádzajú. "
Jednoduchý príklad, že pani profesorka ekonómie nemá pravdu:
Firma XY si postaví z vlastných zdrojov kotolňu za 10 mil. SK. Táto hodnota kotolne sa bude odpisovať 10 rokov po 1 mil. SK ročne. (Odpis je rozdelenie účtovania hodnoty investície do nákladov na viac rokov. Štát si takto zabezpečuje platenie daní. Ak by ste dostali možnosť všetky investície dať do nákladov v tom roku, kedy ste ich obstarali, nikto by neplatil daň. Vždy na konci roku by ste investovali sumu vo výške daňového základu a tento by Vám klesol na nulu).
Firma má každý rok daňový základ 900 tis. SK, ktorý zníži o sumu ročných odpisov (1 mil.) na -100 tis. Jej povinnosť platiť daň je teda 0. Firma XY teda ani nepodvádza, ani nie je kandidát na skrachovanie. Naopak. Môže byť celých 10 rokov v strate a môže sa jej pritom celkom dobre dariť.
Kvalifikácia pani ministerky však stačila na funciu, tuším viceprezidentky Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Čo tam ešte všetko povymýšľala sa môžeme iba dohadovať. Ak však dnes radí aj vláde Smeru, vieme kde sa vzali ,,dnešné dane zo straty".
with respect
domino svetík
Čítajte viac:
http://svetik.blog.sme.sk/c/343444/System-je-nereformovatelny.html#ixzz2mDEnrfCNP. S. Orgonet: Jiné řešení asi není, než že se to vyřeší samo. Egoismy se budou stupňovat a nakonec se musí všechno dokonale pos..at, a pak teprve může vzniknout něco nového. (Iva) (:-)))
Příspěvky
