9. prosince 2011

Klimateroristická akce Sucho pro Evropu trvá už 5 měsíců

V několika článcích jsme se již zabývali extrémním suchem v části Evropy. Toto je suma srážek za listopad 2011: zelená barva je méně než 5 mm srážek ...


Klimateroristé vysoušejí Evropu tím, že blokují Atlantické proudění. Pokud jsou nějaké srážky vpuštěny do Evropy či samy tam proniknou, jsou okamžitě vysoušeny silným větrem a umělým vypařováním. Některé jsou uměle spouštěny v přímořských oblastech, kde způsobují smrtící povodně. Viz článek http://orgo-net.blogspot.com/2011/11/meteorolog-k-blokade-atlantickeho.html


Český tisk k takové závažné věci mlčí - nedostal asi pokyn shora anebo má dokonce zákaz shora. (:-)) 
Ještě že Slováci se nebojí o tom informovat.
http://spravy.pravda.sk/sucho-trapi-zem-aj-zvierata-v-dunaji-nie-je-voda-frf-/sk_domace.asp?c=A111205_085315_sk_domace_p23

Sucho trápi zem aj zvieratá, v Dunaji nie je voda

Eva Okoličániová | 5. decembra 2011  12:00
Ani víkendový dážď nestačil na to, aby sa príroda sužovaná niekoľkomesačným suchom spamätala. V riekach je menej rýb, ohrozené sú aj suchozemské zvieratá, ktorým nedostatok vody narušil zvyčajné stereotypy, o dôsledkoch na úrodu repky či pšenice ani nehovoriac.
Nízka hladina vody obmedzila lodnú dopravu na viacerých európskych veľtokoch vrátane Srbskom pretekajúcej časti Dunaja.
Nízka hladina vody obmedzila lodnú dopravu na viacerých európskych veľtokoch vrátane Srbskom pretekajúcej časti Dunaja. Jeseň je druhá najsuchšia od roku 1881. Menej zrážok bolo iba v jeseni pred 52 rokmi. Podľa odborníkov je šťastím, že sa sucho začalo až na konci vegetačného obdobia. Inak by spôsobilo ešte viac škôd. 

"Je to otvorený problém. Záleží na tom, aká bude zima, či zrážky prídu. Sucho sa zatiaľ veľmi zreteľne prejavuje v prietokoch a vodných stavoch na riekach. Nie je to úplne katastrofálne, pretože minulý rok v tomto čase bolo nadbytočné množstvo zrážok a tak sa v niektorých oblastiach ešte držia zásoby," hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Suché obdobie s nedostatkom zrážok trvá už piaty mesiac. Zmenu priniesol až uplynulý víkend a pršať či snežiť má aj v nasledujúcich dňoch. "Zlý stav to však nezvráti. Bude to taká kvapka v mori," dodáva Faško.

Sucho má následky aj na ryby. Ohrozená je napríklad populácia pstruha potočného. "V tomto období sa prirodzene neresí. Keď nakladie ikry a prietoky vody sa nezvýšia, v mnohých prípadoch premrznú. Naruší sa prirodzená reprodukcia, ktorá sa zarybňovaním nahrádza ťažko," vysvetľuje ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl.

Starosti rybárskemu zväzu robia aj lyžiarske strediská, ktoré musia zasnežovať umelým snehom. "Vodu na zasnežovanie berú priamo z pramenných oblastí a ochudobňujú celý tok, ktorý tečie do povodia," hovorí Štencl.

Vysychaním zdrojov vody trpí aj zver. Napríklad v Národnom parku Muránska planina si musia hľadať nové zdroje. "Migrácia funguje úplne inak, ako keď je vody viac. Ide najmä o vysokú zver, medvede. Každá zver je od vody závislá," hovorí strážca parku Muránska planina Peter Bryndza. V tomto národnom parku je situácia špecifickejšia ako v iných, lebo je na krasovom území. Voda odchádza aj do podzemných priestorov a priesak je rýchlejší. "Premrznutosť pôdy je väčšia, lebo nie je snehová pokrývka a chýba aj vlaha. Problém hrozí žabám a druhom, ktoré zimujú v pôde a zarývajú sa do bahna. Môže sa to prejaviť aj úhynom, na jar ich môže byť menej," povedal Bryndza.

Pri medveďoch sa netypické počasie prejavilo tak, že sa ešte neuložili na zimný spánok.

Podľa riaditeľa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty príroda sa ešte dokáže s nedostatkom vlahy vyrovnať bez vážnejších následkov, podmienkou však je, aby už sucho nepokračovalo. "Voda v niektorých ekosystémoch chýba, napríklad lokalita Šúr pri Svätom Jure, kde je významná mokraď, jej máva viac. Keby sa obdobie sucha ešte predĺžilo, viaceré druhy rastlín by boli náchylnejšie na fyziologické ochorenia a napadnutie škodcami. V minulosti sa vplyv viacročného sucha preukázateľne prejavil aj na odumieraní niektorých drevín na Slovensku, duba, jedle, v posledných rokoch aj borovice čiernej," hovorí Klescht.

Sucho trápi aj pôdohospodárov. Najdôležitejšia slovenská olejnina repka olejná na mnohých miestach vzišla len veľmi slabo alebo dokonca vôbec. "Rozsah poškodených plôch ešte monitorujeme, no už teraz je zrejmé, že určité poškodenie vykázalo minimálne 10-tisíc hektárov. Riziko, že budúcoročná úroda repky bude nižšia, je celkom reálne," povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.

Nedostatok zrážok môže zhoršiť aj úrodu pšenice. "Zatiaľ sa zdá, že poľnohospodárov čaká chudobnejší rok, ktorý im prinesie nemálo vrások a v prípade nevyhnutných vyorávok aj zvýšené náklady," tvrdí Nemec.

Úrode pšenice by zmena počasia ešte mohla pomôcť. "Veľmi dôležité sa ukazuje využívanie závlah, ktoré boli v minulosti vybudované na viac ako desatine poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Mnohé z nich sú však nefunkčné a na niektorých miestach nie sú dostatočné zásoby závlahovej vody," doplnil Nemec.

Nebývalé sucho netrápi len Slovensko, ale ohrozuje aj riečnu dopravu na Dunaji. "Nie je voda! Situácia je kritická," cituje agentúra ČTK Ivana Ivanova z Bulharskej riečnej plavby. Svedčí o tom aj obmedzenie činnosti prístavov na Dunaji a úrady v jednotlivých krajinách, medzi nimi aj slovenské, nariadili znížiť náklad lodí.

4 komentáře:

  1. ještě je dobré připomenout, že u nás v tichosti upravili minimální stavy toků na ještě nižší hodnoty, nejspíše aby se společnost "zbytečně nestrachovala" na to tady jsou jiné prostředky ve formě zdražování, krizí, terorismu a pod.

    s přáním krásných dnů v závěru roku hajcman

    OdpovědětVymazat
  2. od roku 1964 dodnes sleduji při vandrech po brdských Hřebenech stav potoku a studánek a musím zde bohužel konstatovat,že to vysychání trvá s přestávkami od poloviny 70let.Klimouši si zřejmě mákli také na mrholení v roce 1981,kdy trvalo čtrnáct dní,Čenošice na Berounce pod vodou,okresní silnice z Mníšku p.Brdy do Řevnic na vrcholu hřebene přerušená metr širokou a dva metry hlubokou rýhou...to dělal ten čurek z toho mrholení.

    OdpovědětVymazat
  3. jj, ešte aj v Španielsku je mokrejšie ako u nás !
    Hm, možno tam začnú pestovať ice šalát nie v skleníkoch ale vonku a my naopak začneme zalévat a zalévat ... V Čechách vám ož ohlásili zvýšenie cien vody, že ? kto chce psa biť, palicu si nájde.
    Napadá mi, že sa budú v budúcnosti upravovať i jinačí normy - trebárs ako v Amerike upravili normu prijateľnú pre výskyt radonu v podloží domu. Samozrejme zaokrúhlili smerom hore :-( banda jedna.
    Ale fakt, čo kujú "klimngáči" na leto ?
    bed

    OdpovědětVymazat
  4. A to nehovorim o fakte, ked napriklad na Slovenskom Zahori ktoe je hornate, klesla spodna voda vo vyske 150 nad morom za posledny rok o 0.5 metra, a ta spodna voda ktora ostava v storocnych studniach je tak koncentrovane chemicky znecistena, ze zachvilu budu mutovat plodiny farmarom , ktory tym zalievaju..

    OdpovědětVymazat

Komentáře prosím pouze věcné, k tématu, informačně přínosné, nikoliv pouze urážky autorů článků.
Komentáře moderuji podle svých časových možností.